V rámci série stretnutí s novinármi SK+MED pripravilo tému ku svetovému dňu srdca ktorá bola 29.9.2021.

Po takmer dvoch rokoch boja s koronavírusovou pandémiou odborníci už vedia, že COVID-19 nepostihuje len pľúca, ale následky infekcie môžu poškodiť srdcový sval, postihujú cievy, narúšajú zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodené pľúcne tkanivo zase môže viesť k preťaženiu srdca. S prichádzajúcou treťou vlnou pandémie COVID-19 by si najmä pacienti s chronickými ochoreniami mali uvedomiť, že v prípade nákazy môžu mať ťažší priebeh infekcie, proti ktorému sa však už dnes môžu účinne chrániť vakcináciou. Výzvou nielen pre kardiológiu, ale pre medicínu vôbec bude tzv. long covid (dlhodobý covid), ktorý môže postihovať pacientov bez ohľadu na to, či prekonali ťažký, alebo len mierny typ ochorenia. Práve dlhodobý covid si bude vyžadovať monitoring pacientov z hľadiska sledovania nielen ich vitálnych funkcií, ale aj základných parametrov ako je krvný tlak či pulz, EKG. V tejto súvislosti sa javí telemedicína opäť ako dôležitá téma, o ktorej by sa nemalo len hovoriť.  

Zatiaľ čo v druhej vlne pandémie  boli nemocnice plné pacientov na JIS a na umelých pľúcnych ventiláciách, dnes je zatiaľ situácia iná. Lekári majú väčšie skúsenosti s liečbou, dokážu lepšie odhadnúť priebeh ochorenia a najmä máme k dispozícii očkovanie. Odborníci predpokladajú, že nemocničné lôžka budú v ďalšej vlne zapĺňať najmä neočkovaní pacienti a pacienti s inými pridruženými ochoreniami. Ak sa do nemocnice dostane aj zaočkovaný človek nad 70 rokov, zrejme už nebude musieť byť ventilovaný a ochorenie zvládne už len na kyslíku. S príchodom nových variantov koronavírusu sa zmenila aj riziková skupina pacientov. Zatiaľ čo na začiatku išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz ide o pacientov nad 40 rokov, ktorí môžu mať nadváhu, obezitu či diabetes. COVID-19 sa však nevyhýba ani mladším ročníkom.

S ochorením COVID-19 a s jeho prekonaním sa spája viacero komplikácií. „Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu, až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych ciev trombózou, so vznikom poškodenia koronárnych tepien až infarktu myokardu,“ vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová, PhD., kardiologička, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a.s., Bratislava. Takéto komplikácie sa môžu vyskytnúť u ľudí bez predchádzajúceho srdcovo-cievneho ochorenia, ale môžu zhoršiť aj už existujúce kardiovaskulárne ochorenie.

Závažnou komplikáciou v súvislosti s COVID-19 je embólia. „Na základe štúdie publikovanej v minulom roku môže byť  riziko tromboembólie až 20%,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD. Kardiologička ďalej upozorňuje, že lieky na riedenie krvi môžu pomôcť pacientom minimalizovať riziká súvisiace s krvnými zrazeninami, avšak musia byť ordinované odborníkmi. „Lieky na riedenie krvi na jednej strane minimalizujú riziko vzniku krvných zrazenín, ale na druhej strane zvyšujú riziko krvácania. Neodborné a neopodstatnené užívanie liekov na riedenie krvi môže mať za následok krvácavé komplikácie, napr. z tráviaceho traku. Liečba liekmi na riedenie krvi patrí do rúk odborníkom a riadi sa príslušnými odporúčaniami,“ dodáva MUDr. Vachulová.

Najúčinnejším nástrojom ako sa v súčasnosti chrániť proti ochoreniu COVID-19 a jeho ťažkému priebehu je vakcinácia. Očkovanie proti COVID-19 jednoznačne odporúčajú medzinárodné a národné kardiologické spoločnosti, vrátane Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Podľa odborníkov je očkovanie vhodné najmä pre pacientov s pridruženými ochoreniami, keďže ich chráni pred ťažkým priebehom, hospitalizáciou či smrťou.

Pandémia koronavírusu ukázala, že využívanie telemedicíny by významne uľahčilo kontakt lekára a pacienta. Podľa Jany Adamcovej zo združenia SK+ MED je dôležité, aby manažovanie pacienta prostredníctvom telemedicíny bolo považované za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou. „O telemedicíne sa v ostatnom období hovorí pomerne veľa a často, chýbajú však podstatné reálne kroky, ktoré by telemedicínu naštartovali aj v praxi. Hovoríme o takej forme telemedicíny, ktorá by v prvom rade pomohla lekárom. Odbremenila ich od dennej rutiny, pomohla by im získať o pacientovi a jeho zdravotnom stave viac informácií vďaka moderným technológiám a bola by skutočne užitočným pomocníkom v praxi“, uzatvára Jana Adamcová.

„Mnohí lekári komunikujú s veľkým množstvom svojich pacientov telefonicky alebo emailovo aj dnes, avšak robia to z vlastnej vôle a na úkor svojho času, pretože za takýto výkon nemajú zaplatené,“ upozorňuje Ing. Katarína Danková, MPH, výkonná riaditeľka SK+ MED.

Na Slovensku má s telemedicínou najväčšiu skúsenosť odbor kardiológie. „Prínos telemedicíny je aj v tom, že niektoré akútne stavy vieme rozpoznať okamžite. Keď má pacient implantovaný defibrilátor, príde k poruche vedomia, vieme zistiť príčinu a efektívne reagovať,“ dodáva MUDr. Anna Vachulová, PhD.

Problémom Slovenska je dnes fakt, že zdravotné poisťovne nepreplácajú lekárom samotný výkon telemedicíny, ale len zariadenie, ktoré slúži na tento účel. Aj preto nemajú lekári veľkú motiváciu využívať telemedicínu. V praxi to znamená plné čakárne pacientov v ambulanciách a nemocniciach, pričom niektorých by napríklad vďaka vzdialenému monitoringu mohol lekár vidieť len sporadicky, nakoľko informácie o pacientovi by získal na diaľku priamo z monitorovacieho zariadenia.