Prečo by sme mali viac operovať laparoskopicky?

Slovensko má nelichotivé prvenstvo vo výskyte karcinómu hrubého čreva a konečníka. Zároveň zaznamenávame na tieto ochorenia aj druhú najvyššiu mieru mortality. A to napriek tomu, že vďaka medicínskym technológiám existujú možnosti, ako úspešne odhaliť ochorenie už vo včasnom štádiu. Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED poukazuje na dôležitosť zefektívnenia prístupu k inovatívnym možnostiam diagnostiky a mini invazívnej chirurgie. Na Slovensku by sme mali viac uprednostňovať laparoskopické operácie pred výkonmi pri otvorenej brušnej dutine. 

V roku 2017 bolo na Slovensku diagnostikovaných 4 562 prípadov rakoviny konečníka a hrubého čreva. V roku 2013 to bolo 4 443 prípadov a v roku 2014 viac ako 4 500 novo diagnostikovaných pacientov. Aj tieto čísla ukazujú, že počet novo diagnostikovaných pacientov s týmto ochorením nijako významne neklesá, ale drží sa štatisticky takmer na rovnakej úrovni.

Slovensko spustilo pilotný skríningový program len nedávno, avšak jeho úspech, resp. štandardné zavedenie opäť záleží len na samotných respondentoch, či sa do programu zapoja. Zodpovední by v tomto prípade mali byť najmä samotní pacienti. Opakované a včasné vyšetrenia vďaka modernej diagnostike dnes umožňujú, aby bolo ochorenie zachytené už v počiatočnom štádiu. Podľa prednostu II. chirurgickej kliniky FNsP v Banskej Bystrici doc. MUDr. Ľubomíra Marka, PhD. je však nevyhnutné zefektívniť prístup k inovatívnym možnostiam diagnostiky kolorektálneho karcinómu prostredníctvom testov na okultné krvácanie a koloskopického vyšetrenia. Dôležitú úlohu zohrávajú najmä opakované testy a to hlavne u populácie po 50. roku života. Nízka miera prevencie a nedostatočná zodpovednosť pacientov za svoje zdravie výrazne znižujú ich šance na kvalitnejší a zdravší život. To sa následne prejavuje v negatívnych štatistikách úmrtnosti na toto ochorenie.

Práve štatistika úmrtnosti na kolorektálny karcinóm je na Slovensku rovnako nepriaznivá ako miera novo diagnostikovaných prípadov. Každoročne totiž na toto ochorenie zomrie viac ako 1 100 pacientov. „Avšak pri správne nastavenom preventívnom programe a vďaka moderným medicínskym inováciám, ako je endoskopia, kolonoskopia či CT vyšetrenie, dnes vieme odhaliť ochorenie aj vo včasných štádiách, čo zvyšuje pacientom šancu na život,“ hovorí doc. MUDr. Ľubomír Marko, PhD., prednosta II. chirurgickej kliniky SZU FNsP v Banskej Bystrici. Spôsob liečby a operatívy významne ovplyvňuje aj to, v akom štádiu ochorenia sa pacient dostane na operačnú sálu.

„Funkčná prevencia, teda štandardný, včasný skríning testom na okultné krvácanie ako aj preventívna kolonoskopia dokážu toto ochorenie zachytiť včas, resp. zistiť a odstrániť niektoré ochorenia (napr. polypy), ktoré by neskôr viedli ku vzniku rakoviny. Napriek tomu máme tisíce diagnostikovaných pacientov a žiaľ i vysokú úmrtnosť, keďže pacienti prichádzajú často v neskorých štádiách ochorenia. Povedomie verejnosti o dôležitosti prevencie ako aj o možnostiach ďalšej liečby je pri tomto ochorení skutočne život zachraňujúce,“ hovorí Nikol Kubaská zo združenia SK+ MED.

V súčasnosti je celosvetový trend operovať všetky ochorenia kolorekta laparoskopicky. „Mnoho pracovísk však robí otvorené operácie brušnej dutiny, aj keď by mohli byť pacienti indikovaní na laparoskopický výkon. Nie je pravda, že klasická operácia je lepšia – sú to rovnocenné metódy, s rovnakými onkochirurgickými výsledkami. Laparoskopia má nesporne omnoho viac výhod pre pacienta než operácia pri otvorenej brušnej dutine. Je však náročnejšia pre chirurga, a preto by sa takéto typy operácií mali sústreďovať do centier s vysokým počtom mini invazívnych operácií,“ hovorí doc. Marko.

Medicínske inovácie dnes pokročili natoľko, že tzv. mini invazívne operácie, laparoskopia a robotika posúvajú možnosti liečby pacientov s rakovinou konečníka a hrubého čreva na vyššiu úroveň. Z takého výkonu jednoznačne benefituje najmä pacient. Ten má omnoho rýchlejšiu rekonvalescenciu bez akýchkoľvek vedľajších efektov. „V neposlednom rade chirurgické pracoviská s vysokým počtom laparoskopických operácií majú výrazne nižšie percento následných pooperačných komplikácií a umožňujú mnohokrát vykonať resekčné operácie – bez kolostómie, a to aj pri tzv. nízkosediacich nádoroch konečníka“ hovorí doc. Marko.

„Je zrejmé, že vďaka inováciám v medicínskych technológiách dnes vieme oveľa lepšie a rýchlejšie diagnostikovať kolorektálny karcinóm už v jeho včasných štádiách, ako aj realizovať šetrné operačné zákroky bez nutnosti otvorenia brušnej dutiny. Toto považujeme za významný krok v liečbe pacientov s týmto ochorením,“ hovorí Vladimír Mičieta zo združenia SK+ MED.  

Medicínske technológie zaznamenávajú mnoho inovatívnych riešení aj v prípade, ak má pacient po operácii vyvedený tzv. vývod (odborne stómiu). Kvalita života pacientov s vývodom (stomikov) sa vďaka inováciám zdravotníckych pomôcok výrazne zlepšila a súčasné riešenia už umožňujú pacientom viesť život takmer bez obmedzení, po operácii vrátiť sa späť do práce a pod. V porovnaní so situáciou, ktorá bola pre 25. rokmi, sa urobil naozaj veľký proges. Prakticky všetci pacienti s vývodom boli vtedy nútení žiť život v sociálnej izolácii, na invalidnom dôchodku. Nepripadalo do úvahy, aby boli schopní vrátiť sa späť do spoločnosti a už vôbec nie do pracovného procesu . Pacienti so stómiou ( stomici) sa však musia naučiť o stómiu starať. K výuke je určená špecializovaná stomická  sestra. Tá pacienta oboznámi so všetkými možnosťami ošetrovania vývodu, odporučí mu vhodné pomôcky a prípravky,  pacienta sleduje a pomáha mu v prípade ťažkostí. „Pri dobrej starostlivosti o stómiu sa o nej okolie nemusí vôbec dozvedieť. Vo väčšine prípadov pacient môže vykonávať prakticky všetky bežné aktivity. Samozrejme, záleží na jeho celkovej zdravotnej kondícii.V prípade ulceróznej kolitídy dokonca lepšie než pred operáciou,“hovorí Mgr. Monika Střádalová, PhD., vedúca sestra chirurgického kliniky FNsP v Trnave. Nemálo dôležitý je aj fakt, že stomik, ktorý sa vráti po operácii domov nie je ponechaný sám na seba. Má možnosť  obrátiť sa buď na lokálnu pacientsku organizáciu ILCO  klub, alebo sa môže obrátiť aj na bezplatné infolinky, kde mu buď poradia, ak má problémy s ošetrovaním stómie, alebo priamo zabezpečia bezplatnú návštevu stomickej sestry priamo u neho doma.

Comments are closed